Žiť sa oplatí
... A začal život. Bolesťou matky, plačom syna. Prihlásil sa slzami. Snáď je i on sám jednou veľkou slzou, roztokom smútku i radosti a sklamania, sily a slabosti, šťastia a bolesti...
Život – to sú vlastne bilióny sekúnd bežiacich do neznáma. Aj teraz ich asi dvadsať prešlo okolo mňa. Len tak, v tichosti, no sú nenávratne preč. Chcela som ich zastaviť, ale utiekli mi. V tej chvíli do mňa udrel blesk! Veď tie sekundy sa už nikdy, naozaj nikdy, nevrátia. Ostanú vo večnosti. Prídu však ďalšie – nové, čisté, nepoužité. Budem mať šancu zaplniť ich činmi, radosťou i prácou. Sú len moje a môžem s nimi robiť čo chcem. Môžem sa slobodne rozhodnúť. A to mi dodáva silu, obrovskú chuť žiť ďalej, nehľadieť na prekážky a ísť vpred s úsmevom na tvári a s vystretými rukami. Chcem ho prežiť naplno. Nechcem už stratiť ani sekundu. Chcem ľuďom rozdávať svoje teplo, lásku a hlavne ich poučiť zo svojich omylov.
Chcem žiť nielen pre seba, ale hlavne pre tento svet, pre týchto ľudí, ktorí ma potrebujú. Ukázať im svetlo na konci tmy, slnko skryté za mrakmi, krásu ukrytú v malom kvietku. A všetkým poviem: „Žiť sa naozaj oplatí!“
Monika